Už v posledných desiatich rokoch sa región vyznačoval mimoriadnou dynamikou a výkonnosťou. Hospodársky rozvoj Twin City ale ďaleko predstihol politický a infraštrukturálny rozvoj.
Ak majú byť rozvojové potenciály skutočne využité a prognózy budúcnosti expertov sú pravdivé, potom je politika vyzývaná na vytvorenie nevyhnutných predpokladov pre spoločný rozvoj regiónu.
zväčšiť - k ďalším grafikám
Twin tradícia
Viac ako dva milióny ľudí žije len v obidvoch hlavných mestách regiónu, ktoré sú na základe spoločnej historic-kej minulosti v podstate veľmi podobné – predsa počas storočí tvorili časť Rakúsko-uhorskej monarchie. Týmto vzájomne rástli aj v oblastiach kultúry, životného štýlu a vzdelávania.
Twin kvalita života
Viedeň a Bratislava sú na celom svete známe pre svoju kvalitu života: zo 150 miest, ktoré boli v 40 krajinách preskúmané britskou konzultačnou spoločnosťou Mercer Human Resource Consulting, leží Viedeň v celosvetovom rebríčku na treťom mieste – pred všetkými ostatnými mestami EÚ. Pri tomto ročnom preskúmaní sú podstatnými kritériami politické, sociálne, hospodárske a environmentálne orientované faktory rovnako ako aspekty osobnej bezpečnosti, zdravia, ponuky vzdelávania a infraštruktúry.
Taktiež Bratislava sa v posledných rokoch v medzi-národnom porovnávaní značne zlepšila. Vedľa Ľubľany získala Bratislava z nových krajín EÚ väčšinu bodov
v oblasti osobnej bezpečnosti.
Národný park Dunajské nivy predstavuje zelený spojovací prvok obidvoch miest pozdĺž Dunaja a ponúka dodatočne k lesným oblastiam na západe Viedne a na severe Bratislavy ideálnu prímestskú rekreačnú oblasť pre obyvateľstvo. Pozdĺž takzvaného „Zeleného stredu“ medzi Viedňou a Bratislavou sa nachádza ešte dostatočne hodnotný voľný priestor na usídlenie podnikov.
Twin hospodárstvo
V roku 2003 predstavoval podľa prieskumov hospodárskej komory Viedeň exportný objem z Viedne na Slovensko takmer 333 miliónov eur, slovenské exporty do Viedne dosiahli 380 miliónov eur. Pritom sa hodnota tovarov vymenených medzi Rakúskom a Slovenskom od roku 1993 zvýšila päťnásobne.
Vo zvýšenej miere vzrástli rakúske priame investície na Slovensku: v roku 1993 mali aktíva hodnotu 55 miliónov eur, v roku 2004 činila táto suma už približne 1,4 miliardy eur. Aj pre investorov z iných štátov je Slovensko maximálne atraktívne. Do septembra 2004 pochádzalo 22,7 % všetkých priamych investícií na Slovensku z Nemecka, 16,5 % z Holandska (a 14,3 % z Rakúska). Takmer 70 % priamych investícií na Slovensko pripadá na Bratislavu, ktorá sa v medzičase stala pre investorov jedným z najatraktívnejších miest z nových krajín EÚ.
Toto všetko dokazuje, že hospodárske prepojenie v rámci stredoeurópskeho regiónu sa už vo vysokej miere uskutočňuje.+++
